Každý rodič chce, aby jeho dieťa bolo nezávislé, a riešilo svoje problémy samostatne a efektívne, bez jeho pomoci. Začnite preto už od kolísky a nechajte dieťa riešiť ťažkosti. Schopnosť postaviť sa problému čelom a prichádzať s účinnými spôsobmi riešenia je nevyhnutná a dôležitá zručnosť pre úspech v živote, škole a vzťahoch.
Zahrňuje v sebe schopnosť zvládať emócie a kontrolovať pudy, sústrediť sa a udržať pozornosť, čerpať z vedomostí, ktoré sme získali v minulosti a kreatívne myslieť, aby sme dokázali uspieť s novými spôsobmi riešenia akonáhle stojíme pred prekážkou.
Je nevyhnutné, aby sme deti viedli k samostatnému riešeniu ťažkostí, jedine tak im zaistíme zručnosť zvládať život so všetkými nástrahami.
Nezasahujte, pozorujte.
Rodičia majú zakódované, že zakročia v momente, akonáhle dieťa s niečím bojuje. Ochranársky inštinkt je prirodzený a samozrejme nutný – ale myslite na to, že iba v prípadoch, ak ide o život alebo nepríjemné zranenie.
Dieťa sa musí naučiť vo svete fungovať, skúšať a skúmať ho, aby mu porozumelo a obišlo sa v budúcnosti bez vašej pomoci. Dieťaťu možno potrvá po prvýkrát veľmi dlho, než si obuje topánku, a vy by ste to urobili za sekundu, ale čo ho to naučí?
Dieťa si nevybuduje pocit kompetencie a dôvery v seba, že prekážky zvládne. Začne to obúvaním sandálov a skončí to tým, že sa na vás dieťa bude obracať aj ako dospelé; a vy mu budete pomáhať aj s tým, čo má už dávno vedieť.
Hoci máte nutkanie vstúpiť medzi dieťa a problém, a vášho miláčika ochrániť pred sklamaním, uvedomte si jedno – toto je problém dieťaťa a samé ho musí tiež zvládnuť.
Vaša pomoc možno poskytne riešenie v danom momente, ale taktiež sa staviate do role toho, kto dá za dieťa veci do poriadku. Vy máte fungovať ako partner a sprievodca pri riešení, nie samotný riešiteľ.
Vzdajte sa predstavy dokonalosti a bezchybnosti.
Mladí ľudia cítia extrémny tlak na výkon. Cítia, že musia byť excelentní, musia vynikať a chyba je neprípustná. Ale bez chyby by nevznikla mliečna čokoláda ani penicilín.
Deti by mali cítiť, že sú milované za to kým sú, nie za to čo robia. Nesnažte sa preto mať „dokonalé“ dieťa.
Prečo vlastne zasahujeme do aktivít detí? Bojíme sa, že chybujú pretože nás rodičia učili, že je to neprípustné? Každý chybuje.
Je načase zmeniť pohľad na chyby – nie sú nepriateľ a neznižujú našu hodnotu. Naopak oberajú nás o odvahu zlepšovať sa a nútia nás žiť v nešťastnom stereotype. Zlyhanie nie je nič, za čo by sme sa mali hanbiť, ani čoho by sme sa mali báť. Nechajte preto dieťa tisíckrát chybovať, aby to tisíci prvý zvládlo a bolo na seba hrdé.
Nechajte deti nech zápasia s bežnými činnosťami.
Koľkokrát ste obuli dieťaťu topánku alebo navliekli tričko, lebo s tým zápasilo? Koľkokrát ste ho vyhnali z kuchyne, pretože ste nemali čas na jeho pomalé úkony, hoci chcelo pomáhať? A spýtam sa vás ešte jednu dôležitú vec – bolo dieťa nervózne, keď si topánku navliekalo, alebo naopak sústredené?
Boli ste to vy, koho poháňala vlastná netrpezlivosť či nervozita, aby bola úloha/úkon dokončený čo najskôr. Túto nervozitu si nesieme od vlastných rodičov a obyčajne si to ani neuvedomujeme. Preto je dôležité, aby sme deti nechali pomáhať, fascinovane skúmať sandále, skúšať a opätovne zlyhávať bez nášho súdenia.
Prizvite deti k domácim prácam už od malička – nechajte ich zamiešať ingrediencie v miske alebo triediť ponožky po usušení.
„Ak budete čakať, kým bude dieťa dostatočne staré alebo zvládne podľa vás úkon adekvátne, môžete minúť ten sladký moment, v ktorom neberie domáce práce ako otročinu ale skutočne chce pomôcť.“
Neučia sa deti neochote starať sa o domácnosť od nás? Naše zlé naladenie pri upratovaní a varení im indikuje, že sa jedná o nepríjemnú činnosť, ktorá ich musí taktiež obťažovať.
Detská prirodzenosť je zúčastňovať sa a byť súčasťou spoločenstva – rodiny. A práve tu začínajú základy samostatnosti a riešenia problémov.
Berte problémy ako normálnu súčasť života.
Máme tendenciu brať problémy ako negatívnu skúsenosť, ktorej sa chceme všemožne vyhnúť, pretože sa ich bojíme. Ale prečo sa ich bojíme? Pretože nás rodičia za zlyhanie trestali a zosmiešňovali, to isté v škole, následne v práci.
Neveríme si dostatočne na to, aby sme čelili problému s kľudom, s vierou, že sme kompetentní to zvládnuť. Lenže prekážkam sa nevyhneme; nebyť prekážok, nič by sme nikdy nedosiahli. Uistite sa preto, že beriete prekážky ako normálne, a učte to isté i dieťa. Nezameriavajte sa na to, aby v živote dieťaťa bola absencia problémov, zamerajte sa na podporu schopností, aby problémy zvládlo prekonať.
Nič vám neutečie, prestaňte sa ponáhľať.
Pamätajte si, že dieťa sa učí skúšaním, zlyhávaním a opätovným skúšaním.
Pre vás možno primitívny úkon (napríklad zamiešať cesto v miske) je pre dieťa výzva, v ktorej potrebuje uspieť a ktorú potrebuje zvládnuť samé. Pretrpte tú trochu neporiadku, buďte trpezliví voči času, ktorý nad úkonom dieťa strávi – vyplatí sa to a dieťa naučíte do dospelosti aby skúšalo, dokým sa mu to nepodarí, alebo prichádzať s kreatívnymi nápadmi, ako to zvládnuť lepšie.
- Pýtajte sa otázky – ak za vami dieťa príde s plačom alebo prekážkou, neskočte rovno do riešenia, ale obráťte prekážku naspäť na dieťa. To je náročná situácia, čo s tým budeš robiť/čo navrhuješ/aké riešenia ťa napadajú? Ukazujete mu tým, že veríte jeho schopnostiam, a máte dôveru v to, že to zvládne.
- Pokiaľ dieťa zápasí s riešením , skúste ho jemne naviesť, a vypichnite čo je zrejmé, aby malo na situáciu náhľad a vybudovalo si odstup. Pomôžte mu prichádzať s kreatívnymi riešeniami.
- Identifikujte a analyzujte problém. Skúste dieťa naviesť otázkami – Prečo si myslíš, že sa to stalo/prekážka vznikla? Aký bol výsledok tohto chovania/riešenia/tvojej voľby? Čo by si mohol urobiť inak? Akým spôsobom to vyriešiš? Týmto spôsobom ho učíte veľmi dôležitú schopnosť premýšľať nad problémom a jeho riešením. Obvykle máme tendenciu cítiť sa ako obeť, ľutovať sa a bedákať. Prečo sa to deje práve mne! Toto je efektívnejší spôsob, naučte ho seba i dieťa.
Problém dnešnej doby je jeho uponáhľanosť. Nemáme na nič čas, a k tomu vedieme aj deti. Nemáme trpezlivosť na to, aby sme počkali kým dieťa vyskúša obuť si topánku alebo zamiešať cesto v miske. Chceme všetko rýchlo, nežijeme v prítomnosti ale naháňame budúcnosť. Tento problém však deťom berie možnosť naučiť sa so svetom popasovať, zamýšľať sa nad ním a riešiť vzniknuté prekážky. Spomaľme, a učme sa trpezlivosti od detí.